Nesmím jíst dřív, než v 17:59....

"Máte navařené jídlo, máte obrovský hlad, ale hlava Vám nedovolí jíst v 17:59, protože musíte jíst až v 18:00..." I takhle vypadá život s anorexií, resp. s poruchou příjmu potravy. Člověk je svázán nekonečným množstvím nesmyslných pravidel a žije ve světě, do kterého možná nechcete ani raději proniknout. Nám dala do takového světa nahlédnout jedna z našich dlouholetých zákaznic Andrejka Lexmannová - osmadvacetiletá asistenka ve farmacii, která sice ví, že léčba PPP je na dlouho, ale není nemožná :) Proč pouhá "velkovýkrmna" při hospitalizaci není řešením, co je to vlčí hlad a jak jde dohromady anorexie a ořechová másla? Přečtěte si v novém rozhovoru!

Dobrý den, Andrejko, děkuji, že jste si udělala čas na rozhovor s námi. Začnu stejnou otázkou, jakou jsem položila už některým Vaším předchůdkyním: Jak se právě dnes cítíte ve své kůži, ve svém těle a na váze, kterou teď máte?

Dobrý deň, cítim sa dobre. Za poslednú dobu, čo mi váha stúpla, som si už zvykla, že moje telo má aj nejaké krivky, nie vždy sa však vnímam úplne pozitívne, ale snažím sa prijať moje súčasne telo a váhu ako moju zdravšiu verziu samej seba.

Anorexii dnes propadají čím dál mladší dívky. Kdy jste si Vy sama poprvé v duchu řekla „musím zhubnout“ nebo si uvědomila, že ve Vašem vztahu k jídlu není něco v pořádku? Co byl ten zásadní zlom, který to vše odstartoval? Měla jste někdy nadváhu nebo u Vás anorexii vyvolal spíše strach z dospělosti, nevhodná poznámka okolí, tlak sociálních sítí nebo něco jiného?

U mňa to začalo, keď som prišla na strednú. Mala som 15 rokov, snažila som sa byť aktívna, cvičiť a zamerala som sa na štíhle modelky a krásne ženy, ktoré som videla na instagrame. Taktiež mi veľa ľudí v okolí hovorilo, že som pekná, vysoká a že by som mala skúsiť modeling…tak som skúšala, no nikdy to nevyšlo. A vtedy sa mi asi nejako v hlave zrodila myšlienka, že nie som dosť dobrá. Modelky boli všetky extrémne štíhle, tak som si povedala, že by som mala tiež schudnúť. Vtedy sa začal ten kolobeh - hladanie zdravých receptov, vyraďovanie určitých potravín, veľa pohybu…a prerástlo to do PPP. Najíst se v restauraci – neexistuje, sníst jídlo bez vážení – neexistuje, dát si něco s cukrem, kupovaný nanuk – neexistuje, jíst něco na dovolené mimo režim – neexistuje, atd. atd. Člověk s PPP má místo radosti z jídla jen počítačku kalorií a je otrokem svých tabulek, proteinů a krokoměru. Vídám to dnes na sociálních sítích opravdu hodně a je mi z toho smutno. Jaké jsou podle Vás ještě typické příznaky nezdravého vztahu k jídlu? Co z toho bylo nebo je nejvíc dominantní u Vás?

V tomto s Vami úplne súhlasím, je to smutné. V tejto dobe sa to ešte vlastne aj propaguje, čo podľa mňa len vedie k vzniku PPP. Kladie sa dôraz na zdravé potraviny, veľa pohybu, idealizuje sa neadekvátny denný príjem pre dospelých…jedlo z reštaurácie je zlé, pretože ste si ho nepripravili sami, démonizuje sa pečivo, koláče (dokonca aj tie od maminky!), každé jedlo má byť plné proteínov. Všetko sú to návody, ktoré keď sa nesprávne uchopia, môžu viesť k nezdravému vzťahu k jedlu. Príznakov takého vzťahu je mnoho, najmä vylučovanie istých druhov potravín, obmedzovanie sladkostí, tukov, vyhýbanie sa udalostiam, ktoré sú spojené s jedlom, odmietanie jedla od iných ľudí. Taktiež si veľa ľudí s PPP vytvorí istý režim, teda koľko denne môže zjesť, koľko krokov/cvičenia musí spraviť, aby z toho nepribrali, často sa to spája s fixáciou na určité časy. Ja som mala tiež množstvo pravidiel, ktoré mi teraz prídu až šialené, ako napríklad, že som musela jesť v presných časoch, večera musela byť o 18:00, i keď som mala jedlo navarené skor a bola som mega hladná, nezačala som ho jesť ani 17:59. Ísť niekam na dovolenku bolo pre mňa strašne stresujúce, pretože to znamenalo narušenie môjho režimu, panikárila som, lebo som nevedela, či sa budem môcť dostatočne hýbať, či budem jesť v tých časoch, ako som zvyknutá... U mňa bolo najhoršie to, že som si urobila rovnicu, že jedlo si musím zaslúžiť sa pohyb. Keď nebolo podľa mňa dosť pohybu, chytila ma úzkosť, bola som podráždená, nechcela som jesť..

Vysvětlete mi prosím jednu věc – spousta slečen na svém IG píše, že miluje zdravou stravu, má svobodu v jídle atd. – ovšem jejich recepty překypují proteiny bez kalorií, umělými sladidly, jogurt a tvarohy zásadně bez tuku, zero kečupy, drinky, ochucovadly, pudinky atd. Není naopak tohle PPP jako vyšité spíš než „svoboda v jídle“ a „zdravý přístup“?

Toto by zaujímalo aj mňa, pretože si myslím, že toto je niečo, čo môže mať taktiež negatívny vplyv na ľudí s PPP. Samozrejme, ak chce niekto schudnúť, pretože má nadváhu, budiš. No ak to používajú ľudia len z dôvodu, aby nepribrali, určite to nie je sloboda v jedle, pretože zas to len spustí akoby závislosť na všetkom low cal a zero cukre, čo vo veľkej miere nie je podľa mňa zdravé. Sloboda v jedle má byť podľa mňa o tom, že nerozmýšľam nad tým, ako spraviť z jedla jeho najmenej kalorickú verziu, ale že si ho viem užiť v akejkoľvek podobe.

Při anorexii trpí nejenom tělo, ale hlavně duše. Co právě Vás nejvíc trápilo a působilo Vám deprese? Jaké situace jsou pro člověka s PPP ty nejhorší?

Ja som si až postupom času začala uvedomovať, aká som osamelá. Nevedela som sa prispôsobiť, často som bola podráždená, keď som bola hladná, aj keď som sa ‚príliš‘ najedla, bola som zlá na ľudí, ktorí mi chceli pomôcť. Prišla som o veľa kamarátov, nevedela som si nájsť priateľa..bola som super chudá, no žila som v takých reštriktívnych podmienkach, ktoré mi anorexia diktovala, že som nevedela z nich ujsť, a keď som sa o to pokúsila, zaplavili ma vlny výčitok a pocit zlyhania…a tak to šlo dokola, kým som si nezačala sama uvedomovať, že už proste nevládzem.

Stejně jako se rozvíjí PPP, bují i různé „recovery“ účty (pozn.stránky, které naopak podporují slečny v cestě ven z anorexie), které překypují poučkami jako „jíst musíš, i když ses přejedla“, „je ok dát si pizzu i dortík“ a podobně. Co si o podobných webech myslíte – není to kolikrát až přehnané? Přece jenom – co je špatného na tom, že člověku záleží na tom, co jí, že nemá potřebu jíst knedlíky, smažené věci a podobně?

Na toto ťažko odpovedať, či je to správne alebo nie. Človek s PPP potrebuje vidieť, že jedlo je liek a že musí jesť. V recovery ide o  prekonanie strachu z jedenia. Avšak aj mňa desilo, keď som natrafila na účet, kde slečna pribrala 25 kg a prezentovala sa, že je so sebou úplne spokojná. Ja som sa nechcela z anorexie prehupnúť do bulímie, kde je podľa mňa tenká hranica. Ale rozumiem, čo takéto účty chcú prezentovať - že jedlo nie je zdravé a nezdravé a netreba sa báť jesť všetko. No zároveň je podľa mňa dôležité ísť postupne. Jasné, že nie je nič zlé na tom, že vám záleží na tom, čo jete, lenže u PPP to potom predlžuje proces liečby. Sama som to mala rovnako, po prepustení z nemocnice som sa začala sústrediť na to, aby som jedla len zdravo, nakupovala som v bio obchdoch, vymýšlala som si samé zdravé recepty, lenže znovu to bol problém , keď som mala jesť vonku, mimo domu. S PPP si viete ľahko spraviť na niečom závislosť, aby ste mali pocit kontroly, buď si strážite kalórie, vážite si jedlo, uplnete sa len na zdravé poptraviny. Preto treba rozlisovať, kedy je to v rámci normy a kedy už to je obsesia zdravým jedlom.

Jak probíhala a probíhá Vaše léčba? Byla jste někdy hospitalizovaná nebo jste vše zvládla v domácích podmínkách? Co nebo kdo Vám nejvíc pomohlo?

Bola som hospitalizovaná dvakrát, potom už som sa liečila doma, chodila som na terapie. Úprimne? Nepomohlo mi nič z toho. Vedela som všetko, čo mám robiť, no ja som aj tak robila všetko to, čo som robiť nemala. Mne pomohol až môj terajší priateľ, ktorý ma naučil, o čom je život. Donútil ma vystúpiť z tej PPP bubliny a začať na sebe pracovať. Jeho racionálnymi názormi mi vždy vie vyvrátiť hociaké tvrdenie choroby v hlave a vďaka tomu si viem vždy uvedomiť, čo mi hovorí moja zdravá časť a pokračovať v tom, aby som sa toho už raz a navždy zbavila. Napríklad, strašne dlho som mala fakt paniku z fastfoodov, z cestovín a z pečiva. Myslela som si, že keď to zjem, budem mať o 10 kg viac. On ma donútil skúsiť to. Prvýkrát po 10 rokoch keď som jedla McDonald, chcela som plakať. Cítila som sa hrozne previnilo...ale na váhe som nepribrala. Takisto začala som jesť pečivo denne a nič prevratné sa nestalo. Minulé leto sme chodili aj 3x za týždeň na Mcflurry. Stále fungujeme tak, že každý týždeň ideme na nejaký ‚junk‘ ako pizza, burger...Naučil ma vedieť len tak odpočívať. Z toho som mala strašné úzkosti, keď sme spolu začali bývať, pretože ja som bola zyvknutá chodiť každý deň (naozaj každý, za každého počasia) na 2-3 hodinové prechádzky. Len aby som sa mohla najesť. On mi ukázal, že nemusím každý deň dávať výdaj ako profesonálny športovec, len aby som spálila, čo zjem. Dlho mi trvalo uvedomiť si, že moje telo naozaj chcelo spomaliť a mať aj odpočinok. Teraz jem oveľa viac, hýbem sa oveľa menej a naozaj som nepribrala tonu, ako som si myslela :D

Když jsem viděla na jistých zdravotnických stránkách doporučený jídelníček „pro léčbu anorexie“, nestačila jsem se divit: rohlíky k snídani, k obědu i k večeři, mezitím sladké jogurty, buchty, pomazánkové máslo,.. Takhle určitě zdravá a vyvážená strava vypadat nemá – a podle mě nemocnému nemůže pomoci ani psychicky. Musela jste nějakou podobnou „výkrmnou dietu“ absolvovat?

V tomto s Vami súhlasím, avšak zažila som to na vlastnej koži - počas pobytu v nemocnici presne takto vyzeral náš jedálniček. Bolo to naozaj náročné, po dlhej dobe nejedenia alebo jedenia len obmedzeného druhu potravín, som bola nútená jesť samé pečivo, cestoviny, mäso (čo som dlhšie nejedla), margarín…osobne si nemyslím, že by to bol vyvážený jedálniček. Nie som nutričný odborník, ale nemyslím si, že je ideální jesť len biele pečivo, margarín (ani nie kvalitné maslo ale takúto menej nutričnú náhradu), množstvo múčných jedál, málo vlákniny, málo čertvej zeleniny,... A dopad na psychiku bol tiež zlý, pretože sme to museli jesť, inak sme prichádzali o rôzne výhody. Nemali sme povolené ani prechádzky, takže keď máte takúto stravu a celý deň musíte len ležať, ani to trávenie sa nevedelo nejako prebrať. Lenže rástly výčitky, naše hlavy sa búrili a tá psychologická podpora podľa mňa nebola úplne adekvátna.

O to viac som si vážila potom stravu v domácom prostredí. Síce tam som potom tiež začala špekulovať a hľadať zas všelijaké chodníčky, ako nepribrať, takže ako sme spomínali už predtým, začala som sa sústrediť na potraviny s čo najnižšou kalorickou hodnotou, nejedla som sladké...to však tiež nebolo správne, pretože pri PPP sa v recovery často stretáte s tzv. vlčím hladom alebo záchvatové prejedanie, teda že zjete obrovské množstvo jedla za krátky čas. Hociaké jedlo. Keď telo dlho hladuje a má deficit, keď zrazu dostane možnosť jesť, chce doplniť deficit a zároveň sa nasýtiť viac, pretože nevie, kedy bude najbližšie zas mať možnosť jesť. Takéto som mala neraz, najprv som sa toho zľakla, pretože som zjedla ENORMNE možstvo jedla naraz. Z toho potom boli obrovské výčitky, následne vynechávanie jedla, taký bludný kruh. Nechcela som sa prehupnúť k binge eatingu alebo nebodaj do bulímie. Potom som si však čítala, že pri anorexii a teda počas recovery je to bežné a treba to vedieť prijať. Postupom času, keď som začala jesť pravidelne a normálne aj počas dňa, stávalo sa to čoraz menej a menej. Telo už nepotrebuje toľko jedla naraz, pretože už vie, že jedlo pravidelne dostáva. Začína vám viac veriť a vy zas veriť jemu, naučíte sa počúvať a vnímať, kedy je hladné a vtedy mu jedlo doprajete.Dokážete upřímně zhodnotit, v jaké fázi nemoci se teď nacházíte? Udržujete si váhu, snažíte se přibrat, jíte, na co máte chuť nebo máte stále strach z jídla, vážíte si každé sousto, vyčítáte si každý čtvereček čokolády?

Momentálne som už dlhšie vo fázi, že mi chýba jeden krok, aby som bola viac menej zdravá. Jem viac, jem takmer všetko, začínam si viac variť a skúsať nové jedlá, jem koláče, zmrzlinu, fastfoody, pizzu, striedam to so šalátmi, zdravšími jedlami, snažím sa mať v jedle balans. Ale sú lepšie dni a sú aj tie horšie. No motivácia je veľká, chcem mať deti, čo momentálne stále nemôžem, keďže stále nemám cyklus, takže si uvedomujem, že pokým sa mi nevráti, nie som naozaj zdravá..Anorexie a ořechová másla – jak to jde dohromady? I když jsou zdravá, přece jenom obsahují obrovské množství kalorií, což není pro anorektičku žádoucí. Předpokládám, že je využíváte ve snaze zakomponovat do jídelníčku něco zdravého a vydatného? Pomáhají Vám strach z jídla překonávat?

Áno, ta kombinácie znie zvláštne a sama ani neviem, ako som sa k maslám dostala. Asi takisto vďaka nejakému trendu z instagramu, veď ktorý healthy profil nemá nejaký recept s arašidovým maslom? :D Čítala som si o orieškových maslách a nejako som si uvedomila, že obsahujú zdravé tuky a bielkoviny, ktoré síce zvýšia kalorickú hodnotu jedla, no obohatia ho o živiny a dokážu zasýtiť na dlhšiu dobu.

Jak jste vlastně másla Nutspread objevila? Které máte nejraději a na co je všechno používáte?

Asi som na Vás narazila na nejakom eshope, potom som si naštudovala, že máte naozaj skvelé zloženie, pretože väčšinou sú to len čisté orechy + niečo na ochutenie, no to mi prišlo super, že žiaden pridaný cukor, oleje, čo mojím nárokom na jedlo vyhovovalo. Priznám sa, že zo začiatku som si vyberala len tie, ktoré máli najmenšiu kalorickú hodnotu, no teraz si vyberám tie, ns ktoré mám chuť. Moji favoriti sú Snickers a potom Pistácie s kešu. Najradšej mám kombináciu batátov s týmito maslami, do ovsenej kaše alebo si nimi plním ďatle..alebo proste len tak lyžicou, keď ma honí mlsná :)Rozloučíme se pozitivně, protože jaro je v plném proudu :) Na co se letos nejvíce těšíte a co je Vaším cílem, pokud jde o zdraví, váhu a postavu?

Teším sa hlavne na všetko spontánne, čo sa mi pripletie do cesty. Dlho som z toho mala obavu, pretože som musela žiť podľa PPP pravidiel a mala som tú istú rutinu, musela som sa čo najviac hýbať a v hlave som stále riešila,čo budem jesť, ale teraz mám slobodnú myseľ a užívam si všetko, čo sa okolo mňa deje. Mojím cieľom je hlavne získať cyklus, čo asi bez ďalšieho pribratia nepôjde, no strávila som naozaj veeeľa rokov s najnižšou váhou a nič dobré to neprinieslo, preto je už konečne čas neriešiť váhu a zamerať sa na to, ako byť najzdravšou verziou samej seba.

Děkuji za rozhovor a přeji hodně sil a úspěchů :-)!!!

Líbil se Vám rozhovor? Rádi si popovídáme i s Vámi! Napište nám o sobě na nutspread@centrum.cz :-)